Pečené zemiaky

Nákupný zoznam (na 4 ks zemiakov):

4 stredne veľké zemiaky, maslo (30 g), soľ, korenie (drvená rasca, grilovacie korenie alebo na americké zemiaky), čerstvá pažítka alebo petržlenová vňať, tvrdý syr - Eidam, Cheddar, alebo Gouda (30g), oravská slanina (30 g).

Zemiaky sú chutné, veľmi výživné a zdraviu prospešné (ak sa nevysmážajú ponorené v dvoch litroch oleja) a skvele nasýtia.
Toto je fakt a vie sa už tisícky rokov.
Poznali ho naši predkovia a poznajú ho aj vedci NASA.
Predkovia zemiakmi kŕmili hlavne sami seba a svoje potomstvo. A keďže deti sú už raz také, že odmietajú jesť stále dokola to isté, museli sa predkovia naučiť zemiaky prepašovať do jedál všelijakých chutí a zložení. Tak vznikli halušky, posúchy, placky, pirohy, harule, či kaše, ktoré spoľahlivo fungujú dodnes.
Vedci NASA potrebujú nakŕmiť hlavne kozmonautov na misiách. Aby si všetko jedlo nemuseli vláčiť do rakety, vymysleli šibalský plán a v roku 1995 ho aj úspešne zrealizovali na raketopláne Columbia - podarilo sa im vypestovať zemiaky priamo vo vesmíre.
Netreba tajiť, že správny Slovák má zemiaky rád. K tejto láske je veľmi nenápadne vedený už odmalička, kedy mu mamka po večeroch čítavala z rozprávkovej knižky o Jankovi Hraškovi (len pre istotu: Hraško miloval halušky a základom halušiek sú zemiaky), alebo recitovávala básničku Ľudmily Podjavorinskej - Demikát, ktorej začiatok: "Krát, krát, na dvakrát, varí mačka demikát,..." vieme ešte stále naspamäť aj my, dospeláci. (Áno, aj do demikátu idú zemiaky). A čo psíček a mačička? Nedali náhodou aj oni do svojej torty zemiaky, keď tvrdili, že do torty patrí všetko, čo je na jedenie najlepšie a rozhodli sa, že tam dajú takých jedál 100, aby bola 100 krát dobrá?
Aj samotné zemiaky bez prísad, špekulácií, či vylepšení sú skutočná mňamka, ak sa upečú v správnom čase - teda teraz, na jar, keď majú okrem skvelej chuti aj tenkú šupku ako bonus.

Rúru zapneme na 180℃, horný a dolný ohrev ニ .
Zemiaky aj so šupkou umyjeme pod tečúcou vodou (okresní hygienici môžu dôkladne vydrhnúť kefkou) a osušíme papierovou utierkou.

Potrebujeme ich bezpečne napichnúť na špajdľu, ale to môže byť výzva.
Kto má špajdle kovové, nech ich bez váhania použije, prepichujú jedna radosť, aj vyťahovanie zvládajú perfektne.
Kto má špajdle drevené, má problém. Stretnutie tenkého drievka s tvrdým zemiakom vždy končí otvorenými zlomeninami a to nášmu receptu nepraje.
Preto musíme špajdli cez zemiak cestu najprv preraziť a až potom ju tam elegantne a bez odporu vsunieme.
Na prerážanie sú vhodné dlhé, tenké, ale zároveň dostatočne pevné predmety. Ideálne sú babkine štrikovacie ihlice. Kto nemá po ruke babku, môže použiť čínske paličky (kovové sú top, ale zvládnu to aj drevené).

Ideme robiť špirálu. Potrebujeme malý ostrý nôž a trochu sily. Zemiak položíme na dosku a nožom robíme šikmé pásiky tak, že ho popri rezaní súčasne pomaly otáčame. Nôž tlačíme "na doraz" až ku špajdli a pri každej otočke ho o kúsok posunieme. Čím tenšie "rebrá" sa nám podaria, tým chrumkavejší a prepečenejší bude výsledok.

Plech vystelieme papierom na pečenie a poukladáme naň nakrájané zemiaky.

Maslo dáme rozpustiť do mikrovlnky (stačí 30 sekúnd) a dôkladne ním natrieme rebrá každého zemiaka.

Solíme a koreníme prstami. (Lyžička v tomto prípade síce vyhovuje hygienickým požiadavkám, ale príliš veľkým dávkovaním by všetko zbytočne pokazila.)
Korenie si vyberieme také, ktoré nám je po vôli a máme ho doma. Overená klasika je drvená rasca - krásne vonia a so zemiakmi fakt ladí. Odvážnejší a zvedavejší môžu použiť grilovacie korenie, alebo zmes na americké zemiaky.

Vzniknuté medzery medzi rebrami nás lákajú, aby sme ich niečim zaplnili. Ak sa tak rozhodneme, nič nepokazíme, samozrejme, ak použijeme vhodný zapĺňač, a tým je slanina. Vzdrží toho naozaj veľa (a bude to potrebovať, lebo piecť sa bude 60 - 90 minút pri teplote 180℃), počas pečenia uvoľní lahodnú voňavú šťavu, ktorá obyčajný zemiak povýši na gurmánsky projekt.

Pečenie trvá pomerne dlho, ale dobrá správa je, že my pritom nemusíme robiť vôbec nič, respektíve, môžeme si robiť, čo chceme.
Nemenovaný múdry Američan vymyslel na takéto situácie kuchynský časovač, ktorý si pohodlne nastavíme na 60 minút a on už nás svojim nepríjemným drnčaním privolá späť do kuchyne. Ak takúto pomôcku nemáme, spoľahneme sa na vynález ešte múdrejšieho Američana a časovač si nastavíme na svojom mobilnom telefóne, kde si dokonca navolíme aj privolávací tón, nášmu uchu lahodiaci.

Po hodine zemiaky skontrolujeme pichnutím vidličkou.
Ak sú ešte tvrdé, časovač nastavíme na ďalších 15 - 30 minút a čakáme.
Ak sú už upečené (teda zvnútra mäkké), dáme ich ešte na 10 minút zagrilovať - teplotu zvýšime na 220℃ a ohrev prepneme na gril. (Vlastníci historických šporákov bez funkcie gril sa budú musieť zaobísť aj bez tejto "čerešničky na torte".)

Pečením sme ešte zďaleka neminuli všetky možnosti, ako toto jedlo zdokonaliť. Upečené zemiaky môžeme posypať strúhaným syrom, posekanou pažítkou (prípadne petržlenovou vňaťou), alebo aj obomi. Jednotlivé "rebierka" si môžeme namáčať v syrovo-smotanovej omáčke, alebo si ich vychutnať s kyslým mliekom. Skvelé sú v každej variante.
Dúfame, že sme týmto jedlom aspoň trošku prispeli k vylepšeniu poškvrnenej povesti "horúceho zemiaka". Odporúčame pred jedením nechať mierne vychladiť :)